Preskočiť na hlavný obsah

Veronika a Oliver

   Vďaka foteniu sa stretávam s mnoho ľuďmi z mojej minulosti, pri ktorých som vždy veľmi rada, že ich znova vidím.
   S Veronikou sme sa zoznámili cez Modrého koníka ako snažilky. Obe sme túžili po bábätku.
Mne sa Ivanka pošťastila presne o dva roky skôr, ako Veronike jej vysnený Oliver.
Obaja sa narodili 20.3. , len s dvojročným rozdielom.
   Veronika má rada minimalistický štýl a jemné tóny, rovnako ako ja.
Tak isto sa jej páči môj lifestylový štýl fotenia, čomu som sa ja veľmi potešila, pretože to ma naozaj baví.
  Fotiť deti s rodinami v ich prirodzenom prostredí je neporovnateľne odlišné od fotenia v ateliéri. Mamičky sú uvoľnenejšie, rady s oblečením máme po ruke a fotky nezachytávajú len to, ako vyzerali v tom čase ľudia, ktorých fotím, ale aj to, ako žijú. A preto majú fotografie oveľa väčšiu hodnotu.
Príjemné prezeranie :)


















Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Jesenné mini fotenie 2022

Novorodenci

    Novorodencov chodievam fotiť  ku klientom domov. Viem, že moje kolegine to robia naopak a za fotenia v pohodlí domova si dávajú nemálo priplácať, no mne to príde takto prirodzenejšie.   Spomínam si na seba, aká som bola po pôrode ubolená a nedokážem si predstaviť, že by som sa s niekoľko dňovým bábätkom a svojou ranou presúvala niekam do ateliéru.   Tiež to je fotenie, ktoré si niekedy vyžaduje dvojnásobok času, než bežné rodinné fotenie. Keď bábätko prezliekame, upokojujeme, kŕmime. Novorodenci a novopečené maminky tiež potrebujú čas na adaptáciu. A tak je  z cca 2,5 hodinového fotenia čistý čas 20 minút, kedy sa naozaj fotí.   Ak sa fotí celá rodina a fotenia sa zúčastňuje aj starší súrodenec, je ešte lepšie, ak sa toto fotenie odohráva v domácom prostredí.   Niekedy sú medzičasy naozaj zdĺhave a súrodenec sa nudí. Preto je dobré, ak je vo svojom prirodzenom prostredí a žije, akoby som tam ani nebola a zavoláme ju/ho , keď už je všetko p...

Jesenné mini fotenie 2020

  Tak a máme za sebou jesenné mini fotenie. Konečne všetko vyšlo, ako malo. Počasie, účasť...všetko vypálilo presne podľa mojich predstáv a v termíne, ktorý som si naplánovala ešte v januári . Tento rok boli pre mňa inšpiráciou záhrady. Mám rada obrázky záhrad a posedení v nich. Upokojujú ma a cítim pri nich veľké teplo. Pripomína mi to časy, keď som bola ešte malé dievča a sledovali sme rakúske televízne stanice. To boli tie reklamy na Dr. Oetker-a, kde spokojná gazdiná piekla v kuchyni s bielou línkou a kockovým obrusom, do toho hrala tá povestná hudba, ktorú si hmmkam pokaždé pri pečení, keď dopadne kocka masla do kopčeka múky. Táto gazdinka spokojná odnesie hotový koláč svojej rodinke, ktorá šťastne debatuje v letnom posedení pod stromom v záhradke. Nádhera... Ďalej boli pre mňa inšpiráciou stránky v časopise Záhradkár a v neposlednom rade svoju úlohu zohral i pinterest.  Ten kto ma pozná vie, že ja si svoje scénky vždy kreslím pred fotením na papier, aby som si to dokonal...