Tak a máme za sebou jesenné mini fotenie. Konečne všetko vyšlo, ako malo. Počasie, účasť...všetko vypálilo presne podľa mojich predstáv a v termíne, ktorý som si naplánovala ešte v januári .
Tento rok boli pre mňa inšpiráciou záhrady. Mám rada obrázky záhrad a posedení v nich. Upokojujú ma a cítim pri nich veľké teplo. Pripomína mi to časy, keď som bola ešte malé dievča a sledovali sme rakúske televízne stanice. To boli tie reklamy na Dr. Otker-a, kde spokojná gazdiná piekla v kuchini s bielou línkou a kockovým obrusom, do toho hrala tá povestná hudba, ktorú si hmmkam pokaždé pri pečení, keď dopadne kocka masla do kopčeka múky. Táto gazdinka spokojná odnesie hotový koláč svojej rodinke, ktorá šťastne debatuje v letnom posedení pod stromom v záhradke. Nádhera...
Ďalej boli pre mňa inšpiráciou stránky v časopise Záhradkár a v neposlednom rade svoju úlohu zohral i pinterest. Ten kto ma pozná vie, že ja si svoje scénky vždy kreslím pred fotením na papier, aby som si to dokonale navizualizovala. Takže keď vidíte finálnu scénku, znamená to, že každučký detail bol predom premyslený .
Na jar tohto roku sme s manželom zrušili celoživotný chov sliepok a rozhodli sa z kurína urobiť záhradný domček. Osobne som ho omietla vápnom a natrela dvere i okenice na modro. Samozrejme, že nám k tomuto rozhodnotiu dopomohla Corona kríza, ktorá sa v marci dostala i k nám. Nebola som si istá, či sa v lete dostanem k moru a tak som chcela mať kúsok prímorskej atmosféry na dvore. Preto tá kombinácia modrej a bielej.
Odrazu dostal kurín, dnes už záhradný domček úplne iný feeling. A veľmi príjemne pri ňom hrialo slniečko. Nové miesto si pýtalo i nové sedenie. A tak sme kúpili krásne kované stoličky a vytvorili si kútik na spoločné popíjanie kávy, ktorej obaja holdujeme. Celé sme to doplnili závesnými kvetináčmi s letničkami a rôznymi doplnkami.
Tesne pred kreslením scénok som v poobedných hodinách chodila po dvore a predstavovala si scénky, kde ich zasadiť, ako ich zasadiť a ako spolupracovať so svetlom a okolím. Miesta, ktoré som si vybrala som následne preniesla na papier a tvorila ďalej .
Po zhotovení nákresov scénok prichádza na rad zadováženie rekvizít. Moja obľúbená časť...manželová už menej obľúbená, kedy somnou ,,ochotne" chodí s prívesnym vozíkom po všetkých obchodoch a hobby marketoch, aby som zohnala všetko, čo potrebujem.
Hotovo. Vizuálizácia je, rekvizity sú, stačí to dať do kopy. A tak spolu s manželom postavíme scénky, ktoré potom doladím kvetinami a textíliami, ktoré scénke dodajú teplo a útulnosť.
Scénky musia byť zrealizované vždy v predstihu, aby som stihla nafotiť pre klientov ilustarčné zábery. Tento rok som použila svoje deti a nafotila som ich presne tak, ako som to mala vo svojej hlave premyslené. Moje deti sa neradi fotia a je to s nimi vždy náročné. Najťažšie sa fotia vlastné deti :)
Fotografie som zverejnila i na svojom facebooku a okamžite sa strhla lavína reakcií, pozitívnych ohlasov a ešte viac záujemcov, než som zamýšlala.
Všetkých som samozrejme vziať nemohla. No tešila som sa záujmu a presvedčilo ma to v domnení, že sa mi to tento rok podarilo :)
Celú atmosféru na fotení som sa rozhodla doplniť teplým kakavkom a tekvicovým koláčom, ktorý som ako inak...sama upiekla :) Deti boli spokojné, rodičia boli spokijní a mne neostávalo iné, ako byť tak tiež spokojná :)
Komentáre
Zverejnenie komentára